Bunky Jelšava

Na Slovensku chátrajú desiatky kaštieľov a na obnovu mnohých sa nikdy nenájdu potrebné milióny eur. To však neznamená, že sa s nimi nedá pracovať inými spôsobmi. Združenie Čierne diery vytvorilo v spolupráci s nami v Jelšave koncept zážitkovej expozície. Prenajali si schátranú časť kaštieľa Coburgovcov, pre ktorú nebol žiadny projektový zámer, a dovnútra umiestnili presklené bunky. Zničené časti sprístupnili lávkami zo surového kovu. Mestu dokonca zasponzorovali aj bleskozvod. Návštevníci si tak môžu rezervovať noc v kaštieli a zažiť všetky jeho vrstvy v autentickej podobe od výzdoby z 18. storočia až po surové zásahy socializmu.

Jelšava sa nachádza v historickom regióne Gemera, ktorý bol železorudným centrom bývalej monarchie. Medzi podnikateľov v priemysle patrila aj šľachtická rodina Coburgovcov, ktorá si v kaštieli zo 17. storočia zriadila sídlo lesnej správy. S úpadkom ťažby a dejinnými zvratmi sa však Gemer stal jedným z menej rozvinutých regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Veľké množstvo historických budov sa tu zachovalo nie vďaka pamiatkovej ochrane, ale najmä preto, že neboli financie na ich (necitlivú) prestavbu alebo zbúranie.

Coburgovský kaštieľ je výsledkom mnohých etáp prestavieb a deštrukcií od 17. storočia až po socializmus. Po zoštátnení sa z administratívno-hospodárskeho sídla šľachty stalo poľnohospodárske učilište. V tom čase boli urobené vhodné aj nevhodné stavebné zásahy. Miestnosti s klenbovými stropmi boli predelené na drobné izby s priečkami, miestami bol osadený sklobetón, niektoré podlahy boli zaliate betónom. Kaštieľ bol postupne „vybývaný“ a od 70. rokov 20. storočia začal chátrať. Bez náplne zostal aj po tom, ako mu koncom 80. rokov kompletne obnovili krov a osadili medenú strešnú krytinu. Práve z tohto obdobia sú na najvyšších podlažiach kaštieľa stropy z oceľových nosníkov a trapézového plechu, ako aj ruby klenieb zaliate betónom a spevnené železobetónovými rebrami. Bez využitia sa kaštieľ stal terčom vandalov, ktorí rozkradli medenú krytinu. Dovnútra začalo zatekať a niektoré klenby sa prepadli.

Proces degradácie sa podarilo zastaviť až v roku 2015, keď sa mesto zapojilo do štátneho programu obnovy nehnuteľných pamiatok s pomocou dlhodobo nezamestnaných, najmä miestnych Rómov. Obnovili strešnú krytinu, vyčistili priestory a urobili drobné murárske zásahy. Pod vedením koordinátorky Viery Kozárovej už od začiatku chápali, že kaštieľ je potrebné prezentovať verejnosti a usporadúvať v ňom podujatia. Nový koncept zážitkového ubytovania tieto aktivity ešte rozvinie – návštevníci sa stanú svedkami alebo dokonca priamymi účastníkmi premeny kaštieľa. Bunky sú otvorené pre kohokoľvek za dobrovoľný príspevok na ďalšiu údržbu a rekonštrukciu kaštieľa.

Občianske združenie Čierne diery sa od roku 2014 venuje popularizácii a záchrane architektonických pamiatok vydávaním grafík a kníh. Tisíce zberateliek a zberateľov im umožňujú angažovať sa aj finančne, čo im umožnilo podporiť aktivity v kaštieli Coburgovcov. Našou úlohou bolo najprv určiť časť kaštieľa vhodnú na prenájom od Mesta Jelšava. Ako logické sa nám zdalo vybrať krídlo, v ktorom sme vnímali priestor a vrstvenie stavebných etáp ako najzaujímavejšie, v ktorom nebola pripravovaná pamiatková obnova a ktoré bežní návštevníci nemali možnosť vidieť.

Navrhli sme koncept, v ktorom návštevník vidí národnú kultúrnu pamiatku v surovom stave bez príkras. Prichádza po obitom kamennom schodisku, po chodbe bez zasklení okenných otvorov, ponad prepadnuté klenby až do veže, z ktorej vidno na všetky svetové strany. Bunky poskytujú základný komfort v štandarde turistickej útulne, ale s luxusom, ako je sprcha s teplou vodou a kuchynka. Celkovo je vnútri miesto pre šesť ľudí.

Súčasťou zážitku je aj umelecké dielo Martina Piačeka s názvom Abakus. Návštevníci v rámci skúmania kaštieľa objavia najprv štyri prázdne miestnosti prepojené tromi kruhovými otvormi. A keď sa dostanú k jame, ktorá vznikla v minulosti pri chátraní kaštieľa zrútením dvoch podlaží, uvidia na jej dne bielu plochu elipsovitého tvaru. Na tejto ploche sa s oneskorením premieta záznam ich samotných, ako sa pohybovali po miestnostiach kaštieľa, ako ozvenu predošlej chvíle.

Naše vstupy do budovy boli realizované citlivo a reverzibilne. Bunky a mosty (takmer) nezasahujú do stavebných konštrukcií budovy a umožňujú priebežnú obnovu kaštieľa v budúcnosti.

národná nominácia na cenu EU mies award 2024 (vyhlasovateľ:  Fundació Mies van der Rohe)

národná cena za architektúru BigMat International architecture award 2023 (vyhlasovateľ: BigMat)

ocenenie CE ZA AR 2023 v kategórii Fenomény architektúry (vyhlasovateľ: Slovenská komora architektov)

architekti: 2021 (Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Lenka Borecká)

spoluautori dizajnu buniek a stolárske práce: Dielňa Haus (Matúš Šestina, Miroslav Šestina)

svetelný dizajn: LightLab (Laura Murguía Sánchez, Lenka Balážová), Michal Kačmár

statika: František Hladký

zámočnícke práce: Mapeka

umelecké dielo: Martin Piaček

fotografie: Matej Hakár a Diana Dobrescu

klient: Čierne diery (Martin Lipták, Lívia Gažová)

spolupráca: Mesto Jelšava, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja

partneri: Aukčná spoločnosť SOGA, Jaf Holz Slovakia, Coburgovská železná cesta, rodina Sabolová

web: https://bunkyjelsava.sk/

návrh: 2019 – 2022

realizácia: 2020 – 2022

miesto: Jelšava, kaštieľ Coburgovcov