Rozhľadňa Veľká Homoľa/
Modra

2017

Rozhľadňa sa nachádza na vrchu Veľká Homoľa (709 m n. m.). Vrchol nazývaný aj modranský Kúgel, je svojou polohou a výškou najvýraznejším bodom na východnej strane južnej časti Malých Karpát. Vyhliadka sa nachádza približne štyri kilometre severozápadne od mesta Modra.

Prvú vyhliadkovú vežu vybudoval na tomto mieste Modranský turistický spolok už v roku 1894. Ďalšia rozhľadňa, ktorá vznikla z iniciatívy Modranského turistického spolku, bola dokončená v roku 2001. Obľúbená atrakcia slúžila návštevníkom 16 rokov, pred dvoma rokmi však musela byť pre nevyhovujúci technický stav a nerealizovateľnosť sanácie demontovaná.

prtf_projekt_homola_01
prtf_projekt_homola_03

V roku 2001 bola na vrchole postavená drevená rozhľadňa vysoká 20 metrov podľa návrhu Milana Ružeka v spolupráci s mestom Modra, Pezinok, MTS a ďalšími podporovateľmi. Pri vhodných poveternostných podmienkach rozhľadňa poskytovala kruhový výhľad na panorámu Malých Karpát, Podunajskú nížinu, Biele Karpaty, Považský Inovec Tribeč, Strážovské vrchy, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Pohronský Inovec, Východné Alpy v Rakúsku, Pavlovské vrchy a Chřiby na Morave. V septembri 2016 bolo nutné turistickú rozhľadňu na Veľkej Homoli, vzhľadom na zlý technický stav a nemožnosť jej efektívnej sanácie, uzatvoriť.

Na jej mieste bola postavená nová stavba turistickej rozhľadne. Pôvodná veža bola navrhnutá veľmi jednoducho (na hranici reálneho dlhodobého fungovania tejto konštrukcie). Nový návrh nadviazal na pôvodnú stavbu tvarovou jednoduchosťou a do istej miery aj materiálovým riešením. Má ambíciu byť vzhľadovo čo najpríbuznejší pôvodnej veži a zároveň vyriešiť po technickej stránke všetky jej nedostatky.

Výška a pôdorysné rozmery veže sa menia iba minimálne. Nová veža je riešená ako kombinácia drevených konštrukčných prvkov a oceľových styčníkov, ktoré zvýšia odolnosť a trvácnosť najviac namáhaných spojov (uzlov) konštrukcie. Drevené konštrukčné prvky, zvislé aj vodorovné, budú pozostávať z viacerých prútov. Toto riešenie zabezpečí možnosť jednoduchej výmeny každého prvku a umožní tak finančne a technicky nenáročný servis stavby počas celej doby jej existencie. Nová stavba neobsahuje oceľové laná, ktoré by vychádzali mimo objemu veže. Zavetrenie je riešené oceľovými zavetrovacími krížmi umiestnenými v rámci zvislých stien, ktoré nahradia funkciu pôvodných oceľových lán kotvených do betónových základov mimo veže.

prtf_projekt_homola_04
prtf_projekt_homola_02
prtf_projekt_homola_06

Zdroj: archinfo https://www.archinfo.sk/diela/obcianska-stavba/rozhladna-alexandra-filipka-velka-homola-modra.html

Koncom minulého roka bola na vrchu Veľká Homoľa otvorená nová rozhľadňa realizovaná podľa projektu ateliéru 2021. Tak ako pri oceňovanej turistickej lávke a prístrešku na kopci Straník navrhovali architekti opäť v zaujímavom krajinnom kontexte. Ústrednou témou oboch projektov je  panoramatický výhľad do krajiny. Základné rozmery a proporcie objektu však boli v tomto prípade vopred dané. Stavba totiž nahrádza pôvodnú vyhliadku odstránenú koncom roka 2017. 

V krátkej dobe tak na Slovensku vznikla ďalšia kvalitná realizácia. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť aj vyhliadkovú vežu na Dubni (nominácia na cenu Dušana Jurkoviča a cenu ARCH) ktorá vznikla na základe architektonickej súťaže organizovanej práve ateliérom 2021. Uplatnenie opäť našlo smrekovcové drevo v kombinácii s o žiarovo pozinkovanou oceľou.

Lokalita

Rozhľadňa sa nachádza na vrchu Veľká Homoľa (709 m n. m.). Vrchol nazývaný aj modranský Kúgel, je svojou polohou a výškou najvýraznejším bodom na východnej strane južnej časti Malých Karpát. Vyhliadka sa nachádza približne štyri kilometre severozápadne od mesta Modra.

Genéza projektu

Prvú vyhliadkovú vežu vybudovali na tomto mieste turisti už koncom 19. storočia. Ďalšia rozhľadňa, ktorá vznikla z iniciatívy Modranského turistického spolku, bola dokončená v roku 2001. Obľúbená atrakcia slúžila návštevníkom 16 rokov, pred dvoma rokmi však musela byť pre nevyhovujúci technický stav a nerealizovateľnosť sanácie demontovaná. “Mesto Modra malo pôvodne v pláne vypísať súťaž návrhov na novú vežu, avšak obyvatelia spísali petíciu, v ktorej si vyžiadali, aby nová veža vychádzala z kompozície predchádzajúcej,” vysvetľujú architekti a pokračujú: "To bolo spolu s dôrazom na technickú stránku novým zadaním."  Nová rozhľadňa bola pomenovaná po niekdajšom lesnom správcovi Alexandrovi Filípkovi, ktorý sa staral nielen o modranské lesy, ale pričinil sa o rozvoj turizmu a cestovného ruchu.

Architektúra a konštrukčné riešenie

Nová vyhliadková veža sa svojimi rozmermi (výška 20,4 m, pôdorys 4,5 x 4,5 m), členením a použitými materiálmi príliš nelíši od pôvodnej stavby. Rozdielom viditeľným na prvý pohľad je absencia kotviacich oceľových lán. Zavetrenie oceľovými tiahlami je po novom integrované vo vnútornej konštrukcii veže. Dôležitou zmenou oproti predchádzajúcej rozhľadni je tiež nahradenie priebežných vertikálnych konštrukcií viacerými hranolmi, čo umožňuje v prípade potreby výmenu drevených nosných častí.

Základný ortogonálny raster nosných prvkov ostal zachovaný. V tomto prípade však vyniká vďaka použitiu subtílnych oceľových madiel a pletiva, ktoré slúžia ako zábradlie. Z diaľkových pohľadov sú tieto prvky takmer neviditeľné, zaujímavá je "transparentnosť" konštrukcie. 

Stavba využíva kombináciu drevených nosných prvkov a oceľových styčníkov, ktoré zvyšujú odolnosť a trvácnosť namáhaných spojov. Nároky na údržbu minimalizuje použitie smrekovcového dreva a úprava oceľových prvkov žiarovým zinkovaním.

Výhľad

Na vyhliadkovú plošinu sa návštevník dostane prostredníctvom štvorramenného dreveného schodiska po zdolaní šiestich poschodí a stodvadsať schodov. Z najvyššieho bodu sa otvára výhľad na okolité Malé Karpaty, ale tiež na Podunajskú nížinu, Biele Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, Strážovské vrchy, Vtáčnik, Veľkú Fatru, Pohronský Inovec, či dokonca na Východné Alpy, ktorý by bol inak zakrytý korunami stromov.

Ako sa sem dostať?

Vrchol Veľkej Homole je dostupný po červenej turistickej značke od autobusovej zastávky pri Zochovej chate a trvá jednu hodinu, z Modry je to po modrej značke v trvaní dvoch hodín a z Pezinku po červenej alebo neskôr zelenej značke cesta trvá  tri hodiny.

prtf_projekt_homola_05